Slovenská Mať – Nadežda Kvasňovská / risografika

Chodník od polikliniky v Hlohovci smerom k jazierku pod zámkom vedie okolo triangla dvestoročných platanov, uprostred ktorých stála rešpekt vzbudzujúca socha. V presných, takmer až kubisticky štylizovaných obrysoch bolo možné rozpoznať, že ide o postavu ženy. Autor diela, významný sochár a monumentalista Ludwik Korkoš (1928 – 1992) nazval dielo Slovenská mať. Vytvoril ho v roku 1962 zváraním a tepaním medi pre park Ústavu národného zdravia v Hlohovci, ktorý bol súčasťou historickej zámockej záhrady.

Architektonicky pri tvorbe diela spolupracoval s O. Černým. Pri lepšom pohľade na pravidelnou geometriou scelený kov sochy pozorujeme jednoduché, priame a presné línie poukladané do náznakových plôch s výraznými hranami, evokujúcimi prísny obraz kubusovej hmoty. V Korkošovom podaní sú ženy-matky nositeľkami rôznych emotívnych pohnutí, symbolizujú intímne vzťahy, no aj ideu rodnej zeme či vlasteneckého cítenia, sú znakom pevnosti, odhodlania i historickej kontinuity. Je to predstava ženy-matky láskavej, starostlivej, chápavej, no i neoblomnej, spravodlivej, tiež ustarostenej, strachujúcej sa...

Pôsobivú kompozíciu sochy umocňovalo dvojveršie umiestnené na mramorovej tabuli v jeho blízkosti. Obsahuje tieto slová: „Tak som ju vídal / od mala svojho". Patria básnikovi Ivanovi Kraskovi a pochádzajú z básne Vesper dominicae zo zbierky Nox et solitu-do (1909). Verše sú spomienkou básnika na domov a zachytávajú okamih pohľadu na matku, ktorá v sviatočnej nedeľnej chvíli drží v ruke spevník náboženských piesní. Kraskov básnický zrak prestupuje nostalgia detstva a dospievania. Žiaľ, sochu dnes na svojom mieste nenájdete. Z obkolesenia mohutných platanov ju 7. marca 2004 odcudzil neznámy páchateľ, ktorý dielo rozrezal na sedem častí a tie následne deformoval do takej miery, že obnova sochy nebola možná.

 

 

 

Rámujeme do dreveného rámu 31 x 44 cm vyrábaného na mieru. Rámujeme aj do dreveného rámiku 50 x 40 cm vyrábaného na mieru s paspartou.