Čo tým chcel autor povedať: Mária Sládečková - Saturejkine slovné hračky

O akom diele sa bavíme?

O sérii Saturejkine slovné hračky. Je to projekt, ktorý rozvíjam pomaly päť rokov a stále ma baví. Predstavuje farebné linoryty, ktoré nesú dvojzmysel a vtipný odkaz. Momentálne sa v sérii nachádza 21 grafík, pričom každú grafiku tlačím v náklade 100 výtlačkov. Texty vymýšľame s priateľom alebo mi svoje nápady posúvajú ľudia. Súčasťou projektu bolo istý čas aj inštalovanie grafík do rôznych ulíc Bratislavy s hlavným cieľom priblížiť grafickú tvorbu širokému publiku a vytrhnúť ľudí z mestského stereotypu.

Pre akú príležitosť resp. potrebu bolo vytvorené?

Slovné hračky tvorím najmä preto, lebo svet okolo mňa mi príde veľmi vážny, ťažký a negatívny. Všetko sa na nás valí, všade samý problém, nestíhame. Osobne neriešim politiku ani iné problémy sveta skrze umenie, pokiaľ to vyslovene nie je školský projekt. Som veľmi citlivý človek a keby som sa tým mala hlbšie zaoberať, tak mám umelecký blok a depresiu do konca života. Je to možno sebecké, no vytvorila som si svoj priestor, kde môžem snívať a tvoriť. Prajem si, aby sa ľudia mali viac radi, aby menej riešili mozog a viac počúvali srdce, viac sa smiali.

Akú techniku si použila?

Linoryt z dvoch vrstiev. Prvá vrstva je vždy farebné pozadie a druhá, ktorú tlačím o pár dní neskôr, kým podkladová farba uschne, predstavuje hlavný motív tlačený čiernou farbou.

Koho by to malo osloviť?

Všetkých.

Čo si tým chcela povedať?

Zakaždým ide o inú situáciu ale často sa v grafikách opakuje téma jedla, či už je to „Pozor, padá omeletka!“, „Vezmeš si ma smaženú?“, alebo najnovší „Keks v meste“. Jedlo proste milujem, no témy sú rôzne. V zásade platí, že čím väčšia blbosť, tým lepšie. Ilustrovať slovné hračky je pre mňa radosť aj výzva. Vždy sa teším, čo nové príde.