Výlety za umením
Výstava Keith Haring – The Alphabet vo viedenskej Albertine
aug
Keď som sa dozvedel, že vo Viedni bude výstava Keitha Haringa (1958 – 1990), silno som sa potešil a dátum som si ihneď poznačil do diára. Tvorbu Keitha Haringa čiastočne poznám. Je to jeden z umelcov svojej éry, ktorý vyrástol na pouličnom umení graffiti kultúry koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia. New York je považovaný za kolísku graffiti a ArtAttack má ku graffiti a streetartu veľmi blízko.
Výstava s názvom The Alphabet (Abeceda) sa v Albertine uskutočnila pri príležitosti umelcových nedožitých 60. narodenín. Píšem o nej už s odstupom, výstava sa uskutočnila od marca do júna 2018. Cieľom výstavy bolo ukázať výnimočného amerického umelca.
Keith Haring sa na začiatku svojej umeleckej kariéry stal známym vďaka kresbám plaziaceho sa dieťaťa, štekajúceho psa či postáv, ktoré tancujú a lezú nad sebou v staniciach podzemného metra. Haringova kreatívna kariéra bola krátka, za to však mala raketový kurz a zanechala po sebe unikátne výtvarné dielo.
Inšpirácia egyptskými hieroglyfmi
Keith študoval sémiotiku na School of Visual Arts v New Yorku. Sémiotika je náuka o tom, že aj obrazy-znaky majú význam, tak ako písmenká v abecede. Dôležitým zdrojom inšpirácie pre neho boli egyptské hieroglyfy. Tu niekde vznikol jeho osobitný výtvarný jazyk, ktorý je prítomný v celom Haringovom diele.
V diele, v ktorom môžeme vidieť opakujúce sa motívy žiariaceho dieťaťa, tancujúceho človeka, psa, zlatého teľaťa, srdca, hada, prasaťa ale aj jadrový reaktor, pyramídu, rádio, UFO, pohlavný styk a veľa iných. Názov výstavy reflektuje Haringov symbolický jazyk ako abecedu, preto výstava nesie názov The Alphabet.
Predchodca dnešných emotikonov?
V rokoch 1980 až 1985 vytvoril Haring odhadom 5 000 až 10 000 kresieb v podzemných staniciach metra v New Yorku. Pritom čelil neustálemu riziku zatknutia. Haring na svoju realizáciu používal veľmi prchavé médium. Bielu kriedu, ktorou kreslil svoje postavičky-znaky na čierny billboardový papier.
Čierny papier sa používal na prelepovanie plôch na billboardoch, ktoré práve neboli prenajaté. Pokreslenie plochy mu trvalo 1-2 minúty a v mihnutí oka sa vrhal na ďalšiu dostupnú voľnú plochu. Svoj obrazový jazyk vyvinul na základe pochopenia, že obrázky používané ako slová, by mali fungovať ako obrázkové slová, tak ako to dnes robia emojis. Dá sa povedať, že Harigova obrazová abeceda bola predchodcom dnešných emotikonov.
[blank_spacer height=”30px” width=”1/1″ el_position=”first last”]
[boxed_content type=”coloured” pb_margin_bottom=”no” width=”1/1″ el_position=”first last”]
„Verejnosť má právo na umenie. Verejnosť potrebuje umenie a je zodpovednosťou „samozvaného“ umelca, aby realizoval umenie pre potreby verejnosti. Nie aby priniesol buržoázne umenie pre pár ľudí a ignoroval masy. Umenie je pre každého.“
Keith Haring
Urban Art súčasťou pop kultúry
Svoje umenie považoval za egalitariánske, teda umenie určené pre každého. Umenie ako také, nebolo z jeho pohľadu nikdy myslené ako forma propagandy. Haring však vo svojom diele používal propagandistické mechanizmy a otvorené priestory k spracovaniu umeleckých nápadov a komunikácie s divákom.
Haring bol zapojený do boja proti drogám, proti AIDS a za spravodlivejší a lepší svet pre všetkých ľudí. Jeho posadnutosť kreslením na verejných miestach od New Yorku, cez Paríž a Tokio k Berlínskemu múru sa prejavovala v jeho dielach a symboloch. Tie sa stali súčasťou našej každodennej populárnej kultúry. Jeho „Urban Guerilla Art“ bojuje proti nevedomosti, strachu a tichu, ktoré zostávajú v pamäti diváka.
[blank_spacer height=”30px” width=”1/1″ el_position=”first last”]
Takmer sto umeleckých diel na výstave
Keith Haring zomrel mladý vo veku 31 rokov v roku 1990. Zanechal však za sebou úctyhodné dielo. Z množstva prác roztrúsených po súkromných zbierkach dal team Albertiny dokopy takmer sto diel. K videniu boli aj kresby kriedou z jeho prvopočiatkov aj s pôvodným plastovým rámom bilbordu zo stanice metra. V jeho tvorbe silno prevládala téma sociálnej spravodlivosti a neustálej transformácie sveta.
Myslím, že aj po rokoch je stále Haringove dielo príťažlivé a vplyv na jeho súčasníkov a aj na mladšie generácie umelcov bol obrovský a stále trvá. Retrospektívnej výstave v Albertine sa toto všetko podarilo ukázať a výstava sa mi páčila a stála za návštevu.
[blank_spacer height=”30px” width=”1/1″ el_position=”first last”]
Galéria fotiek z výstavy Keith Haring – The Alphabet
Viac o výstave:
https://www.albertina.at/en/exhibitions/haring/
[blank_spacer height=”30px” width=”1/1″ el_position=”first last”] [spb_text_block title=”Vedeli ste že?” pb_margin_bottom=”no” pb_border_bottom=”no” width=”1/2″ el_position=”first”]
Keith Haring vytvoril svojho času návrh na najväčšiu puzzle skladačku na svete pre spoločnosť Ravensburger? V tomto článku o tom píšeme.
[spb_text_block pb_margin_bottom=”no” pb_border_bottom=”no” width=”1/2″ el_position=”last”]
Možno by si chcel/a mať zavesené na stene:
Fine art prints